Adaptácia dieťaťa v MŠ – ako na to?
Vstup dieťaťa do Materskej školy /MŠ/ prináša zmeny, s ktorými sa musí vyrovnať každé dieťa, ale i rodičia. Ťažkosti so začleňovaním detí do kolektívu sú prirodzené. V prvom rade má dieťa strach ako zvládne deň bez rodiča. Preto základom úspešnej adaptácie je – zbaviť dieťa strachu a to tým, že mu pomôžete nadobudnúť istotu, že v MŠ sa mu bude páčiť, získa nových kamarátov, naučí sa mnoho nových vecí, bude sa môcť v MŠ hrať so zaujímavými hračkami, atď…
Veľmi podstatné je to, aby ste s dieťaťom alebo v prítomnosti dieťaťa /s niekým iným, napr.:starí rodičia, kamarátka…/ nerozoberali svoje vlastné obavy o dieťa, napr.: ako sa začlení, ako zvládne deň samé v novom prostredí s učiteľkami, inými deťmi.
Pár dobrých rád na úspešné začlenenie:
- Rozprávajte o škôlke a vzbuďte u dieťaťa zvedavosť. Nezaťažujte dieťa detailmi, ale naopak – rozprávajte stručne.
…že sa deti v škôlke hrajú, kreslia si, modelujú z plastelíny, strihajú, lepia, stavajú si hrady, koľajnice pre vláčiky, spievajú si detské piesne, zahrajú si divadielko, učia sa rôzne básničky, naučia sa hrať rôzne hry, chodia na ihrisko, kde sa môžu voziť na odrážadlách, hrať s loptami, na obed idú spať ale ešte predtým im pani učiteľka prečíta rozprávku pred spaním….
- Porozprávajte im o svojich pekných spomienkach na škôlku
- Vymyslite si spoločný rituál pri lúčení sa ráno v škôlke: objatie, pusa, pošepnutie do ucha niečoho smiešneho…Lúčenie by nemalo trvať zbytočne dlho.
- Prineste z domu „mojkáčika“ s ktorým bude spať.
- Vysvetlite, že rodičia chodia do práce, deti do škôlky.
Ako prebieha adaptácia:
Adaptácia prebieha v 4 fázach a ich dĺžka závisí zväčša od rodičov. Fázy sa väčšinou prelínajú a vo všeobecnosti platí, že 1 fáza trvá 1 týždeň. Pri komplikáciách môže adaptačný proces trvať dlhšie.
1.fáza
-dieťa pozoruje okolie, väčšinou nenadväzuje kontakt s rovesníkmi, učiteľky zväčša odmieta, nezaujíma sa o dianie v škôlke, rozpráva málo, potichu, nemá záujem sa hrať, odmieta jesť a piť, nevie, čo s touto situáciou, preto často plače, fňuká, môže byť agresívne, po čase sa upokojí, ale pri zmene činnosti /desiata, obliekanie na vonku, obed, chystanie na spánok/ sa opäť rozplače.
Čo s tým môžete urobiť Vy?
- ubezpečiť dieťa, že rodič vždy príde pre dieťa do škôlky keď sa vyspinká
- v prvých týždňoch brávať dieťa zo škôlky skôr, najlepšie hneď po olovrante /15,00hod./, pod dohode môžete aj skôr
- až keď sa dieťa cíti bezpečnejšie – istejšie, je lepšie odchod zo škôlky predĺžiť /dieťa to zvykne navrhnúť samé /, zvykne sa to udiať vo fáze 3-4
- neprerušovať pobyt v mš
- dopriať dieťaťu dostatok odpočinku – dieťa je vyčerpané
- ráno sa nelúčte s dieťaťom dlho, dieťa sa viac rozcíti a bude potrebovať dlhší čas na upokojenie
- fáza
-dieťa sa začína kontaktovať s rovesníkmi, začína viac komunikovať, je zvedavé, ochranu hľadá u učiteliek, zje len to, čo pozná z domu.
Čo s tým môžete urobiť Vy?
- naďalej neprerušovať pobyt v MŠ
- nelúčiť sa s dieťaťom dlho
- podporovať priateľstvá s novými kamarátmi
- dať úlohu pre dieťa, napr.: vymaľuj mi obrázok, priprav mi prekvapenie
- zaujímajte sa o zážitky, tie smutné neriešte zbytočne dlho, povzbuďte dieťa
- rešpektujte náladovosť dieťaťa ale rozlišujte ak vás emocionálne vydiera
- dajte dieťa večer skôr spať
3.fáza – sme skoro v cieli
– dieťa sa blíži k norme, zaujíma sa o dianie v škôlke, má obľúbeného kamaráta/ov , stáva sa, že napodobňuje správanie iných detí, má obľúbené hračky, začína rešpektovať pravidlá a režim.
Čo s tým?
- čas odchodu domov je možné predlžovať
- podporovať dieťa a dodržiavať odporúčania z predchádzajúcich fáz
4.fáza – misia dopadla úspešne
-dieťa je adaptované, pozná režim, pravidlá, hrá sa s obľúbenými hračkami, stravuje sa lepšie, ale pozor, môže mať slabé chvíľky a skúša to na rodičov – nechce ísť do škôlky.
V takomto prípade netreba ustupovať. Ale ak už sa rozhodnete si dieťa nechať doma napr. na piatok, aby ste mu predĺžili víkend, treba dieťaťu vysvetliť, že ostáva doma napr. za odmenu, že v škôlke neplače alebo, že to vyhovuje vám, lebo máte voľno…. Dieťa by nemalo mať pocit, že keď trucovalo – vyhralo.
Kedy je lepšie prerušiť adaptáciu, aby sme dieťaťu neublížili?
Niekedy sa stane, že dieťa nedozrelo na to, aby mohlo byť v kolektíve, ide väčšinou o tieto deti:
- 1-nedovŕšili 3 roky
- 2-nestretávali sa s inými deťmi mimo domova
- 3-nezažili odlúčenie od rodičov
Vtedy je úplne v poriadku, ak sa adaptácia preruší. K adaptácii je dobré sa vrátiť až vtedy, keď má dieťa zvládnuté predošlé 3 skúsenosti a dozrie.
Ako sa prejavuje neúspešná adaptácia?
- neutíchajúci plač v priebehu prvého týždňa
- žiadne pokroky v priebehu prvých dvoch týždňov
- odmietanie všetkého v škôlke v prvých dvoch týždňov
Prerušenie dochádzky do MŠ je v tomto prípade žiaduce pre dobro dieťaťa, následne je potrebná konzultácia s riaditeľkou, ktorá vydá Rozhodnutie o prerušení dochádzky. Dieťa je stále zapísané v MŠ a neprichádza o svoje miesto, len sa oddiali nástup.
….my vieme, čo máme robiť, zvyšok je na Vás….
Spolu to zvládneme